Štandard plemena

Štandard plemena Leonberger podľa FCI

 145 - LEONBERGER

 Pôvod: Nemecko

 Použitie: strážny, sprievodný a rodinný pes

 Klasifikácia: 2. skupina pinče a bradáče, molosy, švajčiarske salašnícke psy a ďalšie plemená. 2. sekcia molosy, bez pracovnej skúšky 

Dátum publikovania platného štandardu:   04. 01. 1996 (FCI-St. N° 145 / 20.09.2002)

Krátky prehľad histórie: koncom tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov devätnásteho storočia skrížil Henrich Essig, mestský radca z Leonbergu pri Stuttgarte čiernobielu sučku novofundlandského psa so psom volaným "Barry", pochádzajúcim z kláštorného hospicu Veľkého Sv. Bernarda. Neskôr bol prikrížený pyrenejský horský pes. Výsledkom boli veľmi veľké psy s prevažne dlhou, bielou srsťou. Essigovým cieľom bol pes podobný levovi. Lev je symbolom mesta Leonberg.
Prvé psy, ktoré sa naozaj nazývali Leonberger, sa narodili v roku 1846. Spájali sa v nich najlepšie vlastnosti východiskových plemien.
V krátkom čase bolo množstvo leonbergerov predaných do sveta ako symbol mesta Leonberg.  Koncom 19. storočia bol v Bádensku-Wurttembersku uprednostňovaný ako pes pre sedliacke usadlosti. Jeho strážne a ťažné vlastnosti sa stali známymi. Počas oboch vojen a v ťažkých povojnových časoch drasticky klesol počet leonbergerov.
Dnes je leonberger výborným rodinným psom, ktorý sa vyrovnal so všetkými požiadavkami súčasného sveta.

Celkový vzhľad: zodpovedá pôvodným nárokom na leonbergera, je to veľký pes, silný, svalnatý a predsa elegantný. Vyznačuje sa harmonickou telesnou stavbou, sebavedomým pokojom a živým temperamentom. Zvlášť samce sú mohutné a plné sily.

Proporcie:   výška v kohútiku je k dĺžke trupu v pomere 9:10, hĺbka hrudníka sa blíži polovici výšky.

Povaha a charakter: ako rodinný pes, je leonberger v dnešných životných podmienkach príjemným partnerom, ktorého možno bez problémov brať všade so sebou a ktorý sa vyznačuje mimoriadne priateľským vzťahom k deťom. Nie je plachý ani agresívny. Ako sprievodný pes je príjemným, poslušným a neohrozeným spoločníkom v každej životnej situácii.

K uprednostňovaným vlastnostiam patria:  sebavedomie a suverénna miernosť, stredný temperament (aj chuť do hry), schopnosť podriadiť sa, učenlivosť a pamäť, nevšímavosť k hluku.

Hlava:   je hlbšia ako široká a skôr podlhovastá ako zavalitá, pomer papule k temenu je približne 1:1. Koža všade prilieha, bez vrások.

Lebečná časť:

Temeno:  z profilu a spredu je mierne klenuté, v pomere k telu a končatinám, silné, ale nie ťažké. Zadná časť nie je výrazne širšia ako časť v úrovni očí.

Stop: jasne poznateľný, ale mierne definovaný.

Tvárová časť:

Ňucháč: čierny.

Papuľa: skôr dlhá, nikdy nie špicatá, chrbát nosa rovnomerne široký, nemá byť preliačený, skôr mierne zaoblený nahor (rímsky nos).

Pysky: priliehavé, čierne, kútiky uzavreté.

Čeľuste, chrup: silné čeľuste s perfektným pravidelným a úplným nožnicovým zhryzom, horný rad rezákov bez medzery presahuje cez spodný a zuby sú kolmé na čeľusť, so štyridsiatimi dvoma zubami podľa zubnej normy (chýbanie M3 sa toleruje), kliešťový zhryz je prípustný, v spodnej čeľusti nesmú smerovať špičiaky smerom do horného ďasna. 

Líca: iba málo vyvinuté.

Oči: od svetlohnedej po tmavohnedú, stredne veľké, oválneho tvaru, ani vpadnuté ani vypúlené, ani blízko seba ani príliš ďaleko umiestnené. Viečka priliehajú, spojivku nie je vidieť, bielok (jeho viditeľná časť) nemá byť začervenaný.

Uši: vysoko a nie príliš vzadu nasadené, visiace, stredne veľké, priliehavé k hlave, mäsité.

Krk: prechádza v miernom oblúku bez výrazného nasadenia plynule do kohútika, skôr podlhovastý ako zavalitý, bez voľnej kože alebo laloka.

Telo:

Kohútik: výrazný, zvlášť pri samcoch.

Chrbát: pevný, rovný, široký.

Bedrá: široké, silné, svalnaté.

Kríže: široké, relatívne dlhé, jemne zaoblené, plynule prechádzajú do koreňa chvosta, nesmú byť prestavané.

Hrudník: široký, hlboký, dosahuje aspoň po lakte, nemá byť sudovitý, skôr oválny.

Spodná línia a brucho: iba mierne vtiahnuté.

Chvost: veľmi bohato osrstený, v pokoji voľne visí, aj v pohybe je iba mierne zahnutý, a ak je to možné, nemá byť nesený nad líniou chrbta.

Končatiny: veľmi silné, zvlášť pri samcoch.

Predná časť tela:

Celkový vzhľad: rovné hrudné končatiny, paralelné a nie príliš úzko postavené.

Plecia, ramená: dlhé, šikmo položené, zvierajú nie príliš tupý uhol, dobre osvalnené

Lekate: priliehajú k telu

Nadprstia: silné, pevné, pri pohľade spredu rovné, pri pohľade zboku takmer vertikálne.

Laby: rovné (nemajú byť vtočené ani vytočené), oblé, uzavreté, dobre klenuté prsty, čierne vankúšiky.

Zadná časť tela:

Celkový vzhľad: pri pohľade zozadu nemajú byť úzko postavené, sú paralelné, päty a laby nemajú byť vtočené ani vytočené, 

Panva: šikmo umiestnená.

Stehná: dosť dlhé, šikmo postavené, svalnaté. Stehno a holeň zvierajú výrazný uhol.

Päty: silné, výrazný uhol medzi holennou kosťou a podpätím.

Labky: smerujú rovno dopredu, iba mierne podlhovasté, klenuté prsty, čierne vankúšiky.

Pohyb: výdatný, rovnomerný pri všetkých druhoch pohybu, výdatnejší vpredu s dobrým záberom bedrových končatín. Pri pohľade spredu a zozadu, sa končatiny pohybujú v rovnej línii ako v kroku, tak v kluse.

Osrstenie:

Vlastnosti srsti: stredne mäkká až hrubá, dostatočne dlhá, priliehavá, nemá odstávať, napriek hustej podsade všade zreteľný tvar celého tela, rovná, mierne zvlnená sa ešte povoľuje, na krku a hrudi tvorí zvlášť pri samcoch hrivu, výrazné zástavy na predných a na zadných končatinách.

Farba: levia žltá, červená, červenohnedá, tiež piesková, plavá alebo krémová a všetky ich kombinácie, vždy s čiernou maskou. Čierne konce chlpov sú prípustné, čierna však nesmie určovať základnú farbu psa. Zosvetlenie farby na spodnej strane chvosta, na krku, na zástavách predných a zadných končatín nesmie byť také výrazné, aby rušilo harmóniu so základnou farbou. Malá biela škvrna na hrudi alebo biely pásik a biele chlpy na prstoch sa tolerujú.

Výška v kohútiku: psy:  72-80 cm, požadovaná miera je 76 cm, 

                                    sučky:  65-75 cm, požadovaná miera je 70 cm.

Chyby: Akákoľvek odchýlka od predchádzajúcich bodov by mala byť považovaná za chybu a závažnosť, s akou by sa mala chyba posúdiť, by mala byť v presnom pomere k jej stupňu a jej vplyvu na zdravie a pohodu psa.

Vylučujúce chyby: plaché a agresívne psy, každý pes jasne prejavujúci sa psychickou abnormalitou povahy, výrazné anatomické chyby (napr. výrazný kravský postoj, výrazný kaprí chrbát, veľmi voľný chrbát, extrémne vytočené predné končatiny, úplne nedostatočné zauhlenie pliec, lakťov, kolien a piat). Hnedý pigment koži na nose. Silná strata pigmentu na pyskoch. Chýbajúce zuby (okrem M3), predhryz, podhryz, iné chyby chrupu.Oči, ktoré nemajú hnedú dúhovku.Entropium, ektropium. Stočený alebo príliš vysoko zatočený chvost. Hnedé vnakúšiky. Kučeravá alebo veľmi zvlnená srsť. Chybné sfarbenie, ako hnedá s hnedým ňucháčom a vankúšikmi, čierna s pálením, čierna, strieborná, divoké sfarbenie srsti. Úplne chýbajúca maska. Príliš veľa bielej (biele prsty až po zápästie, škvrna na hrudi väčšia ako dlaň, biela na iných miestach).   

Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku. Na chov by sa mali používať iba funkčne a klinicky zdravé psy s typickou stavbou tela pre dané plemeno.

                                                                                                              Slovenský Leonberger Klub