1. časť - Predávame šteniatko

Každého chovateľa stretne deň, keď šteňatá jeho suky dosiahnu vek vhodný na opustenie domova a nastane pre neho problém, kam s nimi. Takýto "chovateľ", ktorého neradi vidíme medzi sebou, zdvihne telefón a zavolá najbližšiemu priekupníkovi a šteňatá mu ponúkne. Podľa toho, ako veľmi mu tá horda malých žrútov a ničiteľov devastuje byt, zjednáva, alebo nezjednáva o cene, viac či menej ochotne odvezie šteňatá kamkoľvek, len aby už boli z domu. Nezaujíma ho, komu sa jeho odchovy dostanú do rúk a aký bude ich ďalší osud. 

Jeho pravým opakom je chovateľ "starostlivec", ktorý zháňa a testuje záujemcov o šteňatá dlho predtým, ako suku nakryje. So starostlivosťou tajnej polície preverí kvality budúcich majiteľov, vnikne do ich najintímnejšieho súkromia, stane sa pre eventuálnych kupcov priamo nočnou morou. Po odbere šteniat zahrnie ich pánov do svojej širšej rodiny, pravidelne ich navštevuje a pozorne sleduje, ako sa k jeho "deťom" správajú. Nezriedka zistí nových majiteľov nevhodnými na držanie pokladu, ktorý vyšiel z jeho chovnej stanice, vytrhne im šteňa z rúk a privezie si ho späť domov. Privodí  si týmto nepríjemnosti, nech mu je dopriate, pretože nič sa nemá preháňať!

Prostredná a chvalabohu najpočetnejšia je skupina úplne "normálnych" chovateľov, milovníkov psov. Dobrý a normálny chovateľ sa tiež už pred krytím suky zaujíma o to, aká je situácia " na trhu " a zisťuje si záujem o svoje plemeno. Účasť na výstavách a samozrejme vrcholné ocenenie - je najlepšia forma reklamy. Na výstavách sa tiež vyskytuje najviac potenciálnych kupcov, je to najväčšia príležitosť nezáväzne sa kontaktovať a presvedčiť, že práve to vaše plemeno im chýba k dokonalému rodinnému šťastiu. Po nakrytí suky je čas podať inzeráty do odborných časopisov, čas od podania do ich uverejnenia je dosť dlhý, ak budete čakať na to, čo sa narodí, môže sa stať , že váš inzerát uzrie svetlo sveta až budú šteňatá 2 - 3 mesačné!  Ak má chovateľ šťastie, začnú sa mu práve hlásiť kupci. Ale pozor ! Tým nemá vyhraté, teraz ešte len začína ten správny horor! Ideálom každého chovateľa je kupec s presnou predstavou, čo chce. Takýto stručne odpovie na inzerát, v dohodnutú dobu naozaj príde, pol hodiny kladie inteligentné otázky k veci, bez dlhého preberania si zvolí šteňa, dokonca si veľmi často nechá poradiť, ktoré si má vziať, bez zjednávania zaplatí a odíde. Tohoto kupca je radosť stretávať na výstavách, pretože sa úprimne raduje z úspechu, ale nezúfa nad neúspechom. Neobviňuje chovateľa, že mu predal mrzáčika, či kríženca. Buď nehynúca česť a sláva takýmto ľuďom!

Sedemdesiat percent kupcov sú ale "problémisti"! Najprv tá, bohužiaľ dnes častá skupina záujemcov - nekupcov, ktorí vás budú pol aj viac roka bombardovať listami a žiadosťami o šteňa. Dokonca sa na čerstvý vrh prídu aj pozrieť , vyberú si šteňa a rezolútne žiadajú, aby im bolo rezervované. V deň odberu väčšinou zo závažných dôvodov prísť nemôžu, ale na sto percent si dohodnú ďalší termín. Veľmi často vám večer pred stanoveným dátumom zavolajú, že určite prídu, eventuálne volajú ešte v deň odberu, že už odchádzajú z domu. To je naposledy, čo ste o nich počuli. Myslím, že títo "kupci" padajú niekde v bližšie neurčenom mieste našej vlasti do čiernej diery, odkiaľ nevedie ani jedna telefónna linka, kde nefunguje ani jedna pošta. Každý dlhoročný chovateľ má v tejto diere niekoľko svojich nádejných záujemcov o šteňa.

Zásadným omylom "problémistu Držgroša" je to, že chce za cenu  šteňaťa, pokiaľ možno zníženú na čo najnižšiu hranicu, získať európskeho šampióna. Bleskovo odmietne návrh, aby si radšej vzal odrastenejšie šteňa, na ktorom už vidí dôležité exteriérové ​​znaky a známky kvality. Nie je natoľko úprimný, aby priznal, že mu je ľúto dať tých pár  stoviek eur naviac a svoje lakomstvo maskuje hlúpymi výhovorkami. "Držgroš" si chce prísť na svoje. Zakaždým, keď nie je jeho pes prvý, vrhá sa na chovateľa s obvineniami a hľadá dôvody, prečo na akcii neuspel. Samozrejme, že najčastejším dôvodom je to, že mu chovateľ za jeho vydreté peniaze predal odpad! Ako na "Držgroša"? Dobre zostavenou kúpnou zmluvou! Aj takáto zmluva síce nezabráni tomu, aby vás pán XY neohováral, ale vyrazí mu zbraň z ruky v okamihu, kedy sa rozhodne vás ťahať po súdoch a vymáhať peniaze za psa späť. Krátko o kúpnych zmluvách: nepodceňujte ich dôležitosť! Zmluva vás najlepšie pred zlovôľou kupcov ochráni! Súčasťou každej zmluvy by mal byť presný opis súčasného exteriéru a zdravotného stavu šteňaťa. Kupec musí podpísať, že na šteňati nenašiel žiadne známky ochorenia a vád, ktoré by zhoršovali kvalitu šteňaťa. Uveďte, že šteňa bolo čisté a nezahmyzené. Ideálne je, keď sa šteňa pred kupcom vyprázdni a do zmluvy napíšte aj to, že výkaly boli správne sfarbené aj tvarované. Ja viem, že je to na smiech, ale po presune máva mnoho zvierat zažívacie ťažkosti spojené s hnačkami alebo zápchou. Nie je nič jednoduchšie, než neskôr v súdnom spore uviesť, že šteňa už pri odbere (alebo tesne po ňom), javilo známky ochorenia! Je dobre nechať šteňa pred kupcom vystrájať a rýchlejšie behať, to aby vám potvrdil, že nejavilo dýchacie ťažkosti a nekašlalo. Nezabudnite uviesť, kedy a ako bolo šteňa odčervené, očkované, eventuálne inak veterinárne ošetrené. Nepredávajte ho do týždňa po očkovaní a v prípade, že sa vo vašom chove objavili príznaky infekčného ochorenia! Za predané šteňa ručíte po dobu inkubácie infekčných ochorení(t.j. maximálne tri týždne) a šesť týždňov ručíte za skryté chyby, ktoré nebolo možné zistiť pri odbere. Pozor! Neručíme ale za početnosť zubov, kryptorchizmus a ďalšie chyby, ktoré sa na zvierati objavia počas rastu! Tým myslím aj vrodené chyby srdca, obličiek a ďalšie, ktorými bývajú niektoré plemená zaťažené. Do zmluvy pre "držgroša" uveďte, že ste kupcovi ponúkli odber staršieho šteňaťa, ktorý on odmietol. Zdôraznite, že si šteňa sám vybral a že bol upozornený na všetky možné skryté chyby, ktoré by mohli byť dôvodom zhoršeného exteriéru a tým aj hodnotenie šteňaťa.

Kupcu "problémistu" spoznáte na prvý pohľad. Ku šteňatám sa vrhá, ako by mu išlo o život, sladko vrká, cicmá sa s nimi. Reční o malom sladkom chrobáčikovi, s ktorým bude spať v posteli, maznať sa a ktorý bude milovať len a len jeho. Zo skúseností viem, že mnoho týchto "maznáčikov do postele" skončí vonku v mizernom koterci, alebo na inak nevhodnom mieste, pretože svojho majiteľa čoskoro po odbere šokujú tým, že okrem papania tiež často kakajú a čúrajú. Opakom "rozčarovaného hysterika" je" hysterik z presvedčenia". Ten naozaj so svojim psom spí, je ochotný mu tolerovať všetky mravy a necnosti a po čase psovi aj vám urobí zo života peklo. Psa necitlivo personifikuje, keby to šlo, obliekal by ho a obúval  balil do šáličky, aby snáď neprechladol. Miesto, aby šteňa poriadne kŕmil, napcháva ho šunčičkou a čokoládkami a rúca sa, keď to pes začne odmietať. Je ochotný každodenne navštevovať veterinára a konzultovať s ním správanie svojho miláčika od ranného svitania do temnej polnoci. Chovateľa zasype otázkami, prosbami a nárekmi. Nikto mu nie je schopný poradiť, pomôcť, nikto ho nechápe. Psy takýchto majiteľov veľmi často končia pod kolesami automobilov - podozrievam ich, že nie nešťastnou náhodou, ale zámerne. Len útek do smrti ich totiž môže spasiť! Pred hysterikom vás neochráni nič. Podpíšu čokoľvek, ale to ich v ich prejavoch nezastaví. Sú nebezpeční hlavne svojim psom, ale nie chovateľom. Pokiaľ je mi známe, nemajú tendenciu sa súdiť alebo prieť o peniaze, ktoré za šteňa dali.

Desivou skupinou je "problémista vedec". Títo kupci si svoju prezývku zaslúžili svojim "vedeckým" prístupom ku kúpe a držanie psa. Steňa vyberajú dlho a starostlivo. Často bývajú už vyzbrojení vedomosťami štandardu, ale ešte častejšie sa dopúšťajú toho, že štandard síce čítali, ale pretože mu príliž nerozumeli, upnú sa na niektorú "slaninu". V deväťdesiatich percentách prípadov sa napríklad u sedemtýždňového šteňaťa dožadujú "oboch semenníkov" dostatočne vyvinutých a v miešku" ( formulácia, ktorá je povinná vo všetkých štandardoch), ale úplne opomínajú si všimnúť, či má šteňa zdravé a čisté oči, alebo napríklad modrý jazyk. Šteňa sa im zdá príliš malé, alebo príliš veľké, moc čulé alebo zase moc lenivé a ospalé, podozrivo vyfarbené a málo štandardné. Ak to chovateľ vydrží a nevyrazí s nimi dvere, často si aj cez svoje pochybnosti o kvalite chovu, šteňa odvezú. A potom to začne: šteňa vážia, merajú, predvedú veterinárovi (ktorý zhusta ani nevie, že takéto plemeno vôbec existuje) a ďalším znalcom. S takmer 100 % istotou sa "vedec" kontaktuje s ľuďmi rovnakého typu. Neomylne padne na veterinára "vedcov", ktorý ho uistí, že cez všetku jeho obozretnosť mu chovateľ podstrčil nepodarok. Veľké kĺby a perlenie na rebrách u šteniat veľkých plemien vyhlási za dôsledok mizernej výživy. Únavu šteňaťa, ktoré majiteľ vláči po svete z dôvodov získavania informácií, označí za kritický zdravotný stav (samozrejme zavinený chovateľom), eventuálne dedičné zaťaženie. Vôbec s " dedičnosťou" operujú " vedci " všetkých oborov veľmi radi. Aj keď vieme, že takmer všetko je dedičné ( to by ste pozerali, aké prkotiny dedíme po svojich predkoch!), "vedci" ako vrodené nepochybne označí práve tých pár prejavov, ktoré živý tvor nededí, ale získava vplyvom prostredia!

Najvďačnejšie pole pôsobnosti pre majiteľa a veterinára "vedcov" je ochorenie psa. Ako na potvoru šteňa, ktoré si odnesie "problematík vedec" okamžite po odbere niečo chytí! Spoločnou starostlivosťou ho obaja "vedci" pripravia o život a potom nastane ten správny cirkus. Hanopis, slzy, vymáhanie peňazí alebo ďalšieho šteňaťa. Chovateľ je bombardovaný dobrozdaním veterinára, pitevnými protokolmi, eventuálne súdnou žalobou. Ak šteňa prežije  "vedcov" a vyrastie, nemáte predsa vyhrané. Jeho majiteľ naďalej zbiera informácie zo "zaručených zdrojov" a pri rôznych príležitostiach vám ich predhadzuje. Vždy ma privádzalo do nepríčetnosti to, ako veľa ľudí uznáva za dobré informácie získané "po krčmách". Pravda pripadá väčšine psíčkarov príliš jednoduchá a obyčajná. Zato rada kdeakého krčmára "znalca" , to je to pravé! Neviete chcete svoju pravdu podať "vedcovi" tak , aby sa mu páčila, neuspejete. Budete jednoducho "za blbca", nech robíte čokoľvek! Ako sa brániť pred "vedcami"? Robustnosťou. Ak predávate sotva odstavené šteňa hneď potom, čo dovŕšilo sedem týždňov veku, je pravdepodobné, že vás čakajú problémy. Päť až sedem týždňov je pre šteňatá najkritickejší čas. Jeho organizmus sa musí preorientovať z mliečnej výživy na tuhú stravu. Končí jeho fixácia na matku a šteňa začína hľadať svoje miesto vo svorke súrodencov a ľudí. Prijíma vnemy okolitého sveta a je nútené sa s nimi vyrovnať. Je odčervované, očkované a to je pre neho veľký stres. Vôbec je táto doba dobou veľkých premien a predovšetkým náporov na fyzickú i psychickú stránku jeho bytia. Ak ho v tejto dobe predáme čo aj do sebelepších rúk, ohrozujeme jeho duševnú a fyzickú rovnováhu. O strese je známe, že môže viesť až k smrti postihnutého tvora! Nový majiteľ vezie väčšinou šteňa dosť ďaleko, často neodolá, aby ho čo najskôr neukázal priateľom a známym. Aj celá rodina sa chce so šteňaťom pohrať, získať si prejavy jeho priazne .

Aj keď je šteňa očkované, je jeho obranyschopnosť taká rozvrátená, že prvý agresívnejší bacil, ktorý letí okolo, ho môže sklátiť. Nehľadiac na to, že veľa pôvodcov ochorení môže dlhú dobu čakať v prostredí, kam šteňa prinesiete a až potom zaútočí! Majiteľ a veterinár potom argumentujú tým, že predsa v domácnosti sú ďalšie psy a u nich sa príznaky ochorenia nejavili - šteňa teda prišlo nakazené od chovateľa! Aj človek sám môže svoje šteňa v takto útlom veku nakaziť. Je známe, že v krku človeka môžu byť veľmi agresívne kmene baktérií, ktoré sa ľahko na šteňa prenesú a môžu vyvolať ťažké zápaly dýchacích ciest a pľúc. Vydržte s predajom šteniat radšej dlhšie. Tak vyberiete do sveta zvieratka otužilejšie, zvyknuté na normálnu psiu stravu, odčervené a dobre preočkované. Zo svojej praxe viem, že s majiteľmi neskôr odoberaných šteniat nie sú nikdy také problémy, ako s tými, ktorí si vynútili odber tesne po odstavení. Nepodceňujte predovšetkým u "vedcov" spísanie kúpnej zmluvy. Ak im šteňa uhynie alebo sa nevyvinie podľa ich predstavy, vyvarujte sa toho im vracať peniaze, alebo dávať nové šteňa! Ak sa necháte "ukecať", nebudú vás považovať za solídneho chovateľa, ale uvidia vo vašej srdečnosti priznanie a budú tým viac presvedčení, že ste ich podviedli!

Záverom chcem povedať len toto, za dvadsať rokov svojej chovateľskej praxe som neprišla na to, ako dopredu spoznať, ktorý účastník bude môjmu šteňaťu dobrým pánom a mne slušným partnerom. Veľmi často sa mi stalo, že šteňa predané solídnym a prevereným ľuďom skončilo ich vinou zle a na druhej strane ako na najlepších majiteľov spomínam na dvoch mládencov, vyložených otrhancov, ktorí napriek tomu, boli svojim psom ideálnymi pánmi a mne dodnes milými priateľmi. Predávať šteňa, to je vždy stávka do lotérie a len málo môžete ďalší život svojich odchovov ovplyvniť. Snažte sa pre nich urobiť aspoň to, čo je vo vašich silách, vybavte ich do života čo najlepším odchovom a starostlivosťou predtým, než im nájdete nových pánov.