4. časť - Výživa šteniat

Prvou potravou, ktorú prijímajú novonarodené mláďatá cicavcov je mlieko. Mlieko je svojím spôsobom unikátna tekutina, ktorá obsahuje v patričnom množstve a vzájomnom pomere nielen všetky základné živiny (proteíny, tuky, sacharidy), ale aj vitamíny a minerály, ktoré mláďa potrebuje k životu a v určitom období aj látky ochraňujúce ich pred rôznymi ochoreniami. Sú to protilátky proti rôznym špecifickým infekčným ochoreniam, nešpecifické ochranné látky a látky podporujúce nešpecifické obranné mechanizmy. Mlieko teda zabezpečuje kompletnú výživu a tiež chráni novonarodené mláďa pred najrôznejšími chorobami a dôsledkami nepriaznivých vplyvov vonkajšieho prostredia. Jedinečnosť mlieka ako potravy spočíva v tom, že je pre mláďa príslušného živočíšneho druhu dokonale využiteľné a dobre stráviteľné, že je schopné mu poskytnúť v určitom veku presne to, čo práve potrebuje. Dôležitý je však aj časový faktor - skladba mlieka sa v priebehu laktácie (dojčenia) mení, iná je bezprostredne po pôrode, iná v čase, keď je mláďatám týždeň alebo viac. Zloženie mlieka rôznych druhov cicavcov vykazuje druhovú špecifickosť, čo znamená, že mlieko každého živočíšneho druhu sa trochu líši svojím zložením od mlieka iného, napríklad aj príbuzného druhu. Pri určitom zjednodušení možno rozlíšiť dva typy  mlieka. Jedno možno pracovne nazvať "mliekom kopytníkov" , druhé "mliekom šeliem". Oba typy sa od seba zásadne líšia. Zatiaľ čo v mlieku kopytníkov je hlavným zdrojom energie pre mláďatá laktóza (mliečny cukor), látka patriaca medzi sacharidy, v mlieku šeliem plní tú istú úlohu tuk. To znamená, že mlieko kopytníkov je bohaté na sacharidy (laktózu) a relatívne chudobné na tuk, avšak mlieko šeliem je práve naopak bohaté na tuk a relatívne chudobné na sacharidy (laktózu). Názorné je v tomto smere porovnanie konkrétnych hodnôt. V mlieku kravy je okolo 4.7 % sacharidov (laktózy) a 3.2 - 4 tuku . V koziom mlieku je asi 4.5 % sacharidov (laktózy) a 2 - 5.9 % tuku. Mlieko suky naproti tomu obsahuje len 3.1 % sacharidov (laktózy), ale až 9 - 9.3 % tuku.

Fyziológia trávenia je u mláďat rôznych druhov cicavcov odlišná tak, ako sa líši zloženie ich mlieka. Závisí na tráviacich enzýmoch, ktoré organizmus produkuje. Zažívaciemu ústrojenstvu mláďaťa kopytníkov vyhovuje najlepšie mlieko vlastného druhu, alebo iného druhu kopytníkov a podobne aj mláďaťu šelmy vyhovuje najlepšie mlieko vlastného druhu. Zlé však je keď mláďa šelmy musí prijímať neupravené mlieko kopytníkov. Takáto potrava mu nevyhovuje a môže u neho spôsobiť rôzne závažné zažívacie ťažkosti, ktoré sa spravidla prejavia hnačkou.

Šteňaťu psa domáceho (ale ani vlka a iných voľne žijúcich psovitých šeliem, ba ani mláďatám šeliem medveďovitých, hyenovitých a ďalších) nevyhovuje kravské mlieko (ani mlieko kozy) pre vysoký obsah laktózy. Mliečny cukor nedokáže šteňa, ale ani mláďa inej šelmy dokonale stráviť vo väčšom množstve, ako je množstvo vlastné jeho živočíšnemu druhu. Chýba mu zodpovedajúce množstvo laktázy, špecifického enzýmu, ktorý štiepi laktózu a robí ju tak využiteľnú pre organizmus.

Prispôsobivosť (adaptabilita) umožňuje, aby tu a tam niektoré šteňa - to, ktorého organizmus je obdarený značnou mierou tejto schopnosti - prijímalo neupravené kravské mlieko a netrpelo pritom väčšími tráviacimi problémami (hnačka). Adaptabilita však má svoje medze a hlavne väčšina šteniat v tomto smere takou mierou prispôsobivosti nadaná nie je. Niektoré šteňatá sú prispôsobivejšie, iné sú menej prispôsobivé - každé podľa svojej genetickej výbavy.

Jedno šteňa znáša normálne kravské mlieko s laktózou (ak ho dostáva od najútlejšieho veku pravidelne každý deň) celkom dobre, ďalšie, horšie prispôsobivé šteňatá nie sú prakticky vôbec schopné ich akceptovať ako náhradnú stravu, trpia po ňom hnačkou, resp . skôr než sa stačia prispôsobiť, môžu byť v dôsledku hnačiek tak dehydrované, že uhynú, ak sa im nedostane včas náležitého ošetrenia a starostlivosti. Charakteristické pre prispôsobivosť je, že stav jej navodený trvá len tak dlho, pokiaľ pôsobia tie vonkajšie podnety a podmienky, ktoré ju vyvolali. Akonáhle pôsobiť prestanú, vymiznú. V praxi to znamená, že aj ten pes, ktorý sa dokázal prispôsobiť už v ranom veku neupravenému kravskému mlieku a je schopný laktózu tráviť, si uchováva túto schopnosť tak dlho, pokiaľ pravidelne každý deň dostáva neupravené kravské mlieko, ale stratí ju za relatívne veľmi krátku dobu niekoľkých málo dní, ak toto mlieko nedostane. Potom, aj keď treba leta normálne kravské mlieko bez ťažkostí konzumoval, po ňom dostane hnačku, vypije ak je znovu po niekoľkodňovej až niekoľkotýždňovej prestávke. Iba takéto mlieko v ktorom je obsah laktózy nižší ako 3 % je vhodné pre šteňatá. Takým mliekom je možné ich živiť od prvého dňa života bez obáv, že dostanú hnačku.

Obligátnou podmienkou zdarného odchovu novonarodených šteniat nie je však len potrava, použité mlieko, rovnako dôležitá je napríklad aj vhodná teplota prostredia. Novorodené šteňatá sú veľmi citlivé na chlad a zmeny teploty, pretože ich termoregulačné mechanizmy v prvých dňoch života ešte plne nefungujú. Preto ich treba držať v prvom týždni života pri teplote okolo 28 ° C , v 2. pri teplote okolo 28 ° C , v 3. pri teplote okolo 24 ° C a v 4. pri teplote okolo 22 ° C.

Tiež je potrebné, aby bola zabezpečená náležitá hygiena odchovu (čistota dojčiacich fliaš a cumlíkov), aby mlieko bolo správne pripravované (presne podľa návodu výrobcu), aby malo pri podaní šteňatám teplotu 36 - 38 ° C, aby ich šteňatá dostávali v primeraných intervaloch, aby boli pravidelne vyprázdňované atď.

Rôzne druhy kvalitného mlieka pre šteňatá sú vyrábané (delaktozovaním, obohacovaním vitamínmi a minerálmi apod.) rôznym spôsobom, majú rôzne zloženie a rôzne sa riedia. Preto je absolútne samozrejmou podmienkou úspešného odchovu úzkostlivo presné dodržiavanie pokynov výrobcu pre jeho prípravu. Ak výrobca uvádza napríklad, že sa 1 diel suchého mlieka riedi 4 dielmi vody pri stanovenej teplote, je potrebné to rešpektovať. Iný výrobok môže mať riedenie iné, napr 1 diel mlieka na 1 diel vody alebo 1 diel mlieka na 2 diely vody pri stanovenej teplote.

Nerešpektovanie pokynov výrobcu pri príprave mlieka môže mať za následok rôzne tráviace ťažkosti šteniat. Tak napr ak sa použije na riedenie suchého mlieka väčšie množstvo vody ako odporúča výrobca (čo chovatelia robia preto , aby "ušetrili" , aby im mlieko "dlhšie vydržalo"), môže sa u šteniat objaviť hnačka, aj keď laktóza je patrične znížená. Opačný extrém, riedenie suchého mlieka menším množstvom vody (čo inokedy robia chovatelia ,aby šteňatám "prilepšili", aby mlieko "bolo výdatnejšie"), môže naopak vyvolať zápchu. Ani to však nie je vina mlieka, ale jeho nesprávnej prípravy.

Použitý musí byť vždy kvalitný výrobok, mlieko určené pre najmenšie šteňatá - "od 1. dňa života". Mlieko deklarované výrobcom pre šteňatá "od 3. týždňov veku" vhodné nie je. O samotnom zmysle takéhoto výrobku možno s úspechom pochybovať , pretože v 3. týždni života by už šteňatá mali zvoľna prechádzať z tekutej stravy na tuhú, a to pomocou špeciálnej, pre nich výslovne určenej kaše s obsahom esenciálnych (životne nevyhnutných) proteínov živočíšneho pôvodu a ďalších látok (vitamínov, minerálov). Ešte dnes niekedy používaná krupicová kaša šteňatám nič nedá. Aj keď ju prijímajú, žiadne potrebné živiny, vitamíny a minerály z nej nezískajú a v skutočnosti, hoci majú žalúdok plný,sú hladní.

Ak sa podá mlieko deklarované výrobcom pre šteňatá "od 3. týždňa života" mladším šteňatám, dostavia sa ľahšie, alebo aj veľmi vážne zažívacie ťažkosti. V skutočnosti je toto mlieko vlastne mliečna náhradka pre teľatá a pretože jeho výroba je menej nákladná (hladina laktózy sa u týchto výrobkov neznižuje), býva výrazne lacnejšie ako kvalitné mlieko vyrábané pre šteňatá ( "od 1. dňa života").

Odstránením laktózy, alebo výrazným znížením jej hladiny prichádza kravské mlieko čiastočne o svoju energetickú výdatnosť. Táto strata sa však dá nahradiť a špičkoví výrobcovia (väčšinou farmaceutické firmy, nie však firmy s krmivom) problém riešia napr prídavkom glukózy (hroznového cukru) alebo zvýšením obsahu tuku vo výslednom produkte. Hroznový cukor sa pridáva v takom množstve, aby v pripravenej tekutej potrave bola jeho koncentrácia izotonická. Glukóza nielenže kompenzuje energetickú stratu, navyše - aj keď jej sladivosť je nízka - robí mlieko chuťovo atraktívnym. V uvedenej koncentrácii navyše podporuje chuť k prijímaniu potravy. Takéto mlieko je vhodné nielen pre šteňatá a dojčiace feny, ale ako dietetikum aj pre psov zostarnutých, trpiacich zažívacími ťažkosťami.

Mlieko pre šteňatá pripravené z kravského mlieka výrazným znížením hladiny laktózy, prídavkom vitamínov, minerálov a prípadne aj iných látok, a to ani to najkvalitnejšie, nie je v porovnaní s mliekom suky biologicky plnohodnotné, pretože neobsahuje protilátky proti prenosným (infekčným) chorobám, neobsahuje nešpecifické obranné látky a látky podporujúce nešpecifické obranné mechanizmy.

Tiež mlieko suky, napr. tzv. dojky, môže byť pre šteňatá po biologickej stránke neplnohodnotné. Zloženie mlieka sa v priebehu laktácie mení. Ak sa dajú napr. novorodené šteňatá pod suku laktujúcu už týždeň, dostávajú rovnako biologicky menejcennou náhradnú potravu, ako keď sú živené inak neupravenou náhradnou mliečnou stravou.

Biologicky menejcennou a absolútne nevhodnou potravou pre šteňatá je mlieko pre deti (napr. Sunar), mlieko kondenzované (akékoľvek značka), kozie mlieko a podomácky pripravené náhradné tekuté krmivo (napriek tomu, že je to úplne neuveriteľné a nezmyselné, stále ešte sa aj dnes také krmivá používajú). Nielenže všetky tieto mlieka neobsahujú žiadne protilátky, ale naviac šteňatám nevyhovujú kvôli nedostatkom či nevhodným pomerom vitamínov a minerálov a dokonca im škodia obsahom laktózy.

Biologicky plnohodnotné je len to mlieko pre šteňatá, ktoré obsahuje príslušné protilátky. Okrem špecifických protilátok, proti pôvodcom bežných, na psa prenosných infekčných chorôb (ako je napr. psinka alebo parvoviróza), sú to ešte protilátky nešpecifické, zabezpečujúce tzv nešpecifickú ochranu šteniat  a látky podporujúce nešpecifické obranné mechanizmy.

Rovnako ako existujú dva typy mlieka , "mlieko kopytníkov" a "mlieko šeliem", existujú tiež dva spôsoby odovzdávania obranných látok mláďatám.

Mláďatá kopytníkov dostávajú špecifické aj nešpecifické protilátky až v priebehu postnatálneho života, po narodení, prostredníctvom mledziva (kolostra) a materského mlieka. Mláďatá šeliem naproti tomu získavajú špecifické protilátky (proti psinke, parvoviróze ai) už v priebehu vnútromaternicového vývoja, pred narodením, cestou krvnou (diaplacentárne) - podmienkou je samozrejme solídna imunita matky a nešpecifické protilátky dostávajú aj po narodení prostredníctvom mledziva (kolostra).

Nešpecifické obranné mechanizmy sú z hľadiska vývojového (fylogenetického) pôvodnejšie ako obranné mechanizmy špecifické (imunita) a sú u kopytníkov aj u šeliem prakticky totožné. Látky, ktoré ich utvárajú, sú u oboch týchto skupín cicavcov zhodné a fungujú úplne rovnako. Preto je možné používať kravské kolostrum s úspechom u psov. To je veľmi dôležitý poznatok, ktorý umožňuje vytvoriť z ​​kvalitného, ale biologicky neplnohodnotného náhradného mlieka pre šteňatá mlieko biologicky úplne plnohodnotné, zodpovedajúce vo všetkých ohľadoch materskému mlieku suky.

Kolostrum je sekrét mliečnej žľazy produkovaný v ranom postnatálnom období života, bezprostredne po narodení mláďaťa (mláďat). Jeho prostredníctvom získavajú šteňatá 90 % látok podieľajúcich sa na ich obranných reakciách. Zvyšných 10 % týchto látok získali šteňatá od matky už pred narodením ako špecifické protilátky. Všetky obranné látky od matky (maternálne protilátky) odovzdávané šteňatám prostredníctvom mledziva - kolostra, predstavujúce kolostrálnej imunitu, sú teda nešpecifické obranné látky a látky podporujúce nešpecifické obranné mechanizmy.

V kolostre je množstvo najrôznejších látok nevyhnutných pre zdravý život novorodenca. Tieto látky je možné rozdeliť do troch skupín. Do prvej skupiny patria aminokyseliny (glycín, serín, cysteín atď), nukleotidy (stavebné kamene nukleových kyselín), vitamíny (8 - 20-krát viac ako v mlieku), stopové prvky a niektoré ďalšie látky. Do druhej skupiny patria imunoglobulíny (tried IgG , IgM a IgA) a do tretej prírodné antimikrobiálne faktory - laktoferín a laktoperoxidáza. V organizme pôsobia všetky tieto látky synergicky, svojou súčinnosťou chránia zdravie šteňaťa.

Ak sa kravské mledzivo vysuší (mrazom), tak aby biologicky cenné látky v ňom obsiahnuté neboli denaturované, aby neprišli o svoju účinnosť, je možné a často nutné ich podávať novonarodeným šteňatám. Pridáva sa do kvalitného delaktozovaného mlieka (s nahradenej energetickou stratou), určeného pre šteňatá od 1. dňa života, z ktorého sa tak vytvorí biologicky plnohodnotná potrava úplne dokonale nahrádza mlieko suky. Šteňatá tak získavajú odolnosť voči rôznym nešpecifickým ochoreniam a dôsledkom rozmanitých nepriaznivých vplyvov prostredia.

Biologicky plnohodnotné mlieko vytvorené prídavkom špeciálneho kolostrálného prípravku výrazne zvyšuje životaschopnosť šteniat tým, že zlepšuje funkcie ich imunitného systému. To je životne dôležité predovšetkým u šteniat odchovávaných bez matky, u šteniat ktorých matka má nedostatok mlieka alebo nemá mlieko žiadne, ale aj u malých a slabých šteniat a šteniat z veľmi početných alebo nevyrovnaných vrhov. Tie totiž zvyčajne nemajú dostatok príležitosti získať od matky potrebné množstvo mledziva. Rovnako nutné je pre šteňatá súk s oslabenou imunitou, vykazujúcich nedostatočnú imunitnú odpoveď, šteňatá z vrhov prvorodičiek a starých sučiek a tie, u ktorých možno predpokladať zníženie prirodzenej obranyschopnosti - šteňatá veľmi malých, prešľachtených a málopočetných plemien. Potrebné je tiež pri odchove šteniat za nepriaznivej nákazovej situácie .